Pestovanie pažítky sa čoraz viac stáva veľkou obľubou nie len čo sa týka pestovania na záhradke ale aj na balkóne. Je plná zdravia a navyše príjemne dochutí jedlo, preto sa môže použiť ako náhrada soli a korenia. Pažítka, pravým názvom „cesnak pažítka“, má viacero odrôd. Známe sú napríklad pažítka pobrežná, pažítka pravá, alebo pažítka horská. Pažítka horská však už nie je vhodná pre ľudskú spotrebu. Tzv. pažítka čínska má potom dekoratívny charakter.
Pažítka patrí medzi trváce trsnaté rastliny. Môže dorásť až do výšky 80 cm. Jej listy sú vzpriamené tmavo zelené, na priereze okrúhle. Pažítka sa vyskytuje ako v Európe vrátane ČR, tak v Ázii, Severnej Amerike, na Sibíri aj na Kamčatke.
Pažítka v histórii
Do Európy prišla pažítka z Ázie, traduje sa, že z okolia sibírskeho Bajkalu, kde sa považovala za mocné afrodiziakum. U nás sa ale potom vsádzalo skôr na jej účinky v nutričnej oblasti. Tvorila totiž súčasť kvetinky tzv. Spanilých byliniek, ktoré sa v ľudovej kuchyni dávali do rôznych jedál, napríklad do omáčok, do polievky, pomazánok i do mäsa.
Pažítka na dochutenie miesto soli a korenia
Nanešťastie, niektorí chorí ľudia, musia byť na diéte, kedy nesmú jedlo soliť alebo koreniť. Vtedy je výborná pažítka, ktorá spolu s petržlenovou vňaťou je chutným dochucovadlom a taktiež si pažítkou môžete ozdobiť pokrmy, či už sviatočné jedlá alebo tie jedlá, ktoré denne konzumujeme. Nech sa najedia aj oči 🙂 Taktiež sa pažítka výborné hodí na ochutenie chlebíka s maslom, v zeleninových šalátoch, vo vaječných jedlách môže nahradiť cibuľu, do hubových, k rybím pokrmom a podobne.
Kedy by sa však nemala pažítka podávať je, ak ste na diéte, kedy je obmedzená rastlinná vláknina. Týka sa to hlavne stravovania pri akútnych a chronických hnačkových stavoch a pri poruchách prehĺtaní a tiež všade, kde je nutné obmedziť vylučovanie žalúdočných štiav.
Pažítka plná vitamínov
Pažítka obsahuje veľké množstvo bielkovín, vitamín C, vitamín B2 s veľa minerálov – napr. vápnik, sodík, železo a fosfor.
Pažítka podporuje dobré trávenie, znižuje krvný tlak, má mierne protizápalové účinky a chráni proti plesniam, pomáha znižovať telesnú hmotnosť, odpudzuje vošky a niektoré ďalšie druhy hmyzu.
V Ázii sa pažítka využíva ako afrodiziakum.
Ak aj vy preferujete pažítku v kuchyni, potom sa vám určite zídu tieto informácie:
- Ak chcete pažítku skladovať dlhšie, je dobré ju prepláchnuť pod tečúcou studenou vodou, nechať odkvapkať a zabaliť do alobalu. Takto ju môžeme uchovávať v chladničke aj pár dní. A keď budete chcieť pažítku použiť, iba si ju rozbalíte z alobalu a odkrojíte také množstvo, aké budete potrebovať.
- Ak zvyknete šaláty dochucovať pažítkou, je vhodné ju nastrihať nožnicami, krehké stonky sa nepokrčia.
- Asi netreba zdôrazňovať, že všetko čo je čerstvé je najzdravšie a najchutnejšie. Tak je to i s pažítkou, ktorá sa príliš nehodí na sušenie, pretože ním stráca na chuti i vôni. Sušené stonky možno však oživiť pokvapkaním citrónovou šťavou, alebo môžte si pažítku zamraziť ( podobne ako kôpor ).Sušením stratí veľkú časť svojej chuti a po usušení už zostáva len ako ozdoba pokrmov.
- Tepelná úprava pažítky by mala byť čo najkratšia, pretože varením sa stráca nielen chuť ale aj vitamíny.
Pestovanie pažítky doma na balkóne alebo v záhradke
Pažítka pobrežná, z lat. Allium schoenoprasum, ktorá v ranom štádiu vyzerá ako klasická tráva. V pokročilom vzrastu sa od trávy líši svojim vzhľadom a tiež tým, že pažítke rašia obojpohlavné kvety. Pažítku v kvetináči a potom využiť pažítku na produkciu semena a nasadenie novej generácie pažítky.
Pažítku možno pestovať v kvetináči aj na balkóne úplne po celý rok, pretože je odolná proti chladnému počasiu. Je preto možné pažítku pestovať v kvetináči vonku na balkóne a to celoročne. Rozmnožuje sa buď semenami alebo delením koreňov.
Žatie pažítky prebieha nasledovne:
Mäkké stonky u pažítky sa odrežú o dĺžke viac ako 15 cm. Drevnaté časti nepoužívame a odrezávame.
Pažítka rastie veľmi rýchlo a veľmi rýchlo sa rozrastá, preto je vhodné ju zastrihávať, aby bola aj na oko pekná 🙂 A keďže rýchlo sa rozrastá, je potrebné ju zasadiť možno čo do najväčšieho koflíka. Možno ju pestovať za oknom alebo vonku v kvetináči alebo v záhradke.
Je potrebné pažítke dopriať dostatočný stály prísun vody, ale zbytočne ju neprepolievať, aby neuhynula. Vyhovuje jej slniečko aj polotieň. Ak máte pažítku zasadenú v kvetináči, je vhodné ju občas mierne prihnojovať vo forme hnojivového roztoku alebo iným vhodným hnojivom pre izbové rastliny.
Pažítku na záhradke množíme vegetatívne delením trsov od apríla do augusta. Nové trsy majú byť minimálne 2-3 cm veľké. Sadíme ich do sponu 30-40 × 15 cm.
Výsevy sa vykonáva do skleníka v auguste a sadbu na trvalé stanovište vykonáme v marci budúceho roka.
Druhá možnosť je vykonávať jarný výsev v februári do skleníka a už v apríli vysadíme rastliny von. Rovnako tak sa môže vykonať priamy výsev v máji.
Výsevy jesenných kultúr sa uskutočňuje od polovice februára do polovice marca do skleníka a v polovici júna sadenice vysádzame na záhon. Zberáme v októbri alebo v novembri.
Závlaha väčšinou nebýva nutná. Zdroj: http://www.konev.cz/rostliny/pazitka/